S globalizáciou v jednej domácnosti

Autor: monda. eu | 8.8.2014 o 8:34 | (upravené 8.8.2014 o 9:01) Karma článku: 1,76 | Prečítané:  692x

Nemecký  prezident Johannes Rau povedal: „Všetci sme ovplyvňovaní globalizáciou – ešte predtým, než   vieme ako globalizácia funguje. Preto sa musíme snažiť  pochopiť, čo sa deje a prečo.“ (Berlínska reč, 2002)

Víkend sa blíži a pripravujem sa na stretnutie s priateľmi. V kine premietajú  nový  americký  film. Po ňom si pôjdeme na chvíľu sadnúť  na pohár dobrého francúzskeho vína. Objednáme si taliansku pizzu, aby sme zahnali hlad. Možno by sme mohli zavolať  aj Anne a jej rakúskemu manželovi Andymu, aby sa k nám pridali. 

Globalizácia na nás “číha” v každom momente. Stačí ráno otvoriť skriňu a už vám praje dobré ráno vaše tričko vyrobené v Číne. Začínate deň so šálkou kávy alebo čaju? Káva je možno z Etiópie a čaj z Číny.

Globalizácia je proces prepájania ekonomiky, kultúry a spôsobu života v rámci celého sveta. Globalizáciou sa tento proces začal nazývať až od konca 2. svetovej vojny. K jej urýchleniu prispel aj internet a informačné siete (Žaloudek, 2004). 

Procesy prepájania sveta však nie sú výdobytkom 20. storočia. Diali sa už v antike. Činnosť starovekého Grécka a Ríma a existencia obchodných ciest spájajúcich Európu s Áziou a tiež jednotlivé časti Európy sú toho dôkazom. Rozdiel je len v rýchlosti, akou tento proces prebiehal a naďalej prebieha.

Globalizácia v každodennom živote

Podobne, ako veľa dejov v ľudskom živote, aj globalizácia je rozdelená na štyri hlavné aspekty: ekonomický, politický, ekologický a sociokultúrny aspekt. 

Ekonomický aspekt pre nás predstavuje predovšetkým členstvo v Európskej únii. Po vstupe Slovenska do Únie sa náš trh otvoril pre zahraničný kapitál, pracovnú silu, služby a produkty. Prejavuje sa to tým, že keď nakupujete v supermarkete, nájdete tam jablká z Talianska, ale slovenské chýbajú. 

V ekonomickej sfére máme tiež obchodné vzťahy s Áziou či Amerikou. V Košiciach funguje americká firma U. S. Steel Košice a pri Žiline máme kórejskú automobilku KIA. 

Politický aspekt môžeme nájsť napríklad v novinách, kde je článok o situácii na Ukrajine, v Líbyi, či o konflikte medzi Izraelom a Palestínčanmi v pásme Gazy. Zákony Slovenskej republiky tiež musia byť v súlade s normami Európskej únie. Slovensko sa zaviazalo dodržiavať medzinárodné dohovory, ako je Európsky dohovor o ľudských právach či Všeobecná deklarácia ľudských práv. 

Ekologický aspekt spočíva vo výzvach životného prostredia. Medzi tieto výzvy patrí vyčerpávanie neobnoviteľných surovinových zdrojov, odlesňovanie, zmena klímy, nadmerné znečisťovanie ovzdušia a ďalšie. Preto sa začalo so separovaním odpadov a uprednostňovaním verejnej dopravy pred používaním áut. Keď už píšem o autách, počuli ste o pokuse, pri ktorom auto na elektrický pohon Tesla S prešlo na jedno nabitie trasu z Košíc do Bratislavy?

Sociokultúrny aspekt súvisí s globalizáciou spoločnosti a kultúry. Kultúrna rozmanitosť narastá najmä vo veľkých mestách, kde žije veľa ľudí rôznej národnosti. Na druhej strane kultúrna rozmanitosť aj zaniká, pretože počúvame čoraz viac importovanej hudby, stravujeme sa v medzinárodných reštauráciách, obliekame sa do rovnakých značiek ako ľudia v ďalších štátoch, pozeráme zahraničné filmy, veľa cestujeme. Vieme, že dominantou Paríža je Eiffelova veža, ale čo je typické pre región, v ktorom žijeme, to už nevieme. V Kazachstane som si chcela kúpiť niečo pekné a originálne na seba. Nepodarilo sa mi to. Obchody ponúkali rovnaký alebo veľmi podobný tovar, aký je možné nájsť aj u nás.

Globalizácia a glokalizácia, v čom je rozdiel?

Globalizácia sa zameriava na celosvetové problémy v celosvetovom meradle. Glokalizácia sa snaží riešiť globálne problémy na lokálnej úrovni. Napríklad, ak chceme vyriešiť problém nakladania s odpadom, je prakticky nemožné donútiť všetky štáty, aby zmenili svoju legislatívu v tomto smere. Môžeme však začať od seba - menej spotrebúvať, viac triediť. Ak chceme podporiť domácu ekonomiku, nemusíme čakať na pomoc medzinárodných inštitúcií. Stačí zazvoniť susedovi, ktorý nevie, čo s marhuľami alebo zájsť na farmárske trhy. Alebo kultúra - môžeme ju zachovať tým, že budeme v deťoch podporovať vzťach k tradíciám, folklóru.

Globalizácia má svoje kladné aj záporné stránky. Je príjemné nájsť v cudzom svete niečo známe - obľúbenú sieť kaviarní, či v obchode pre mňa tú najlepšiu značku čokolády. Dodáva to pocit istoty - ako doma. Na druhej strane s globalizáciou dochádza k unifikácii. Okráda ma o možnosť spoznať autentickú kultúru, tradície a kuchyňu vzdialených krajín. Prepojenie sveta tiež do značnej miery zaťažuje naše životné prostredie. Triedim odpad, nosím so sebou vodu z vodovodu, aby som nemusela kupovať balenú, využívam hromadnú dopravu… Zaujímam sa, odkiaľ pochádza oblečenie, ktoré nosím, aj o to, ako žili naše staré mamy. V globalizovanom svete je nevyhnutné poznať procesy, vedieť odpovedať na otázky, prečo sa veci dejú tak, ako sa dejú, ak sa chceme pričiniť o zmenu. Každý jeden človek môže vplývať na budúcnosť sveta. Treba len niesť zodpovednosť za svoje činy a nebáť sa začať meniť svet od seba. 

Ak chcete globalizáciu poznať poriadne, nájdite si na novom e-learningovom portáli www.monda.eu modul Globalizácia.

Katarína Stasinková (Autorka je dobrovoľníčka Slovenského centra pre komunikáciu a rozvoj)

---

Uverejnené texty reprezentujú výlučne názory ich autorov. Edukácia@Internet a Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj (partneri v projekte Global E-learning, zriaďovatelia portálu  monda.eu) sa nemusia stotožňovať s názormi či postojmi v nich obsiahnutých.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?