Filipínky opúšťajú rodiny, aby sa aj Filipíny mali lepšie

Autor: monda. eu | 14.8.2014 o 8:00 | (upravené 16.8.2014 o 18:03) Karma článku: 9,95 | Prečítané:  3636x

Plagáty s pracovnými ponukami visia na každom rohu hlavného mesta Manila. "Poďte pracovať do Saudskej Arábie,” lákajú pracovné agentúry mladých Filipíncov. A ešte viac Filipínky. Tie naozaj idú. Katolíčky pracujú v moslimských krajinách, zahalené v burkách. Za tie peniaze im to stojí. Aj ich rodinám. Filipíny patria medzi krajiny s najväčším počtov emigrantov vo svete.

Sagada je horské mestečko na filipínskom ostrove Luzon. V jednej z bočných uličiek navštevujem v tradičnom drevenom dome dve mladé tínedžerky a ich štvorročného bračeka. Žijú tu už dva roky bez mamy. “Nevieme, kde práve pracuje. Vieme iba, že je niekde v Malajzii,” popisuje May. Mama odišla za zárobkom, keď mal jej najmladší syn iba dva roky.

Prácu podľa jej dcér mení každých pár mesiacov. Rodine telefonuje nepravidelne. “Už čoskoro plánuje návrat,” vraví staršia dcéra. Matka sa skrátka jedného dňa zjaví doma. Pravdepodobne nikto nebude vedieť, kedy.

Sedím v kuchyni rozvoňanej karamelom z trstinového cukru a predstavujem si, ako sa otvoria dvere, dcéry sa rozplačú a ich malý braček možno ani nebude vedieť, kto to prišiel. V duchu krútim hlavou nad tým, čo je na Filipínach normálne pre takmer každú rodinu.

Filipínska vláda si v roku 2001 stanovila cieľ vyslať za prácou do zahraničia každý rok viac ako milión obyvateľov.  PodľaKomisie pre Filipíncov v zahraničí bolo v roku 2012 v celom svete takmer 10,5-milióna obyvateľov ostrovov. Takmer desatina populácie žila a pracovala v zahraničí.

 

Doslova vývozca pracovnej sily

Pri prechádzke hlavným mestom Manila, či inými veľkými mestami, míňam plagáty s exkluzívnymi pracovnými ponukami. Oblepené sú nimi stĺpy, autobusové stanice, budovy. “Poďte si zarobiť do Spojených arabských emirátov. Zaručíme vám skvelú prácu!” hlásia agentúry, ktoré najímajú pracovníkov pre zahraničie.

Tradícia migrácie na Filipínach siaha podľa štúdie Maruja M. B. Asisa až na začiatok 20. storočia. Filipínci vtedy odchádzali do USA pestovať ananásy a zbierať cukrovú trstinu. Amerika mala v tom období na Filipínach koloniálne vplyvy. Pre obyvateľov ostrovov z toho vyplývali výhody. V prípade, že sa rozhodli migrovať za prácou, boli považovaní za vnútorných migrantov. Hoci v tridsiatych rokoch podliehal počet Filipíncov v USA kvótam, prijatím Imigračného a národnostného zákona v roku 1965 začal počet emigrantov do Ameriky opäť narastať. Od sedemdesiatych rokov Filipínci migrujú aj do iných častí sveta.

Dôvodov bolo (a stále je) niekoľko. Filipíny už vtedy boli preľudnené. Neustále pribúdajúce obyvateľstvo žiadalo dobre zaplatenú prácu, ktorú vláda nevedela zabezpečiť. V tom istom období potrebovali v krajinách Golfského zálivu zamestnancov, ktorí by boli schopní realizovať veľké infraštruktúrne projekty. Dopyt narazil na ponuku a Filipíny sa mohli začať formovať ako najväčší ázijský “vývozca” pracovnej sily. V krajine vznikali špeciálne úrady a keď už tieto nezvládali plniť funkciu sprostredkovateľov zamestnania, umožnili to súkromným agentúram. Dnes ich má viac ako tisíc licenciu od vlády. O presnom počte tých nelegálnych sa nevie.

 

Za peniaze migrantov dom na Filipínach

Spočiatku bolo vysielanie pracovníkov za hranice mienené len do obdobia, kým sa vláde podarí stabilizovať ekonomickú situáciu. Záujem o filipínske sily však v regióne Golfského zálivu trval a v ostatných sa tiež zvyšoval. Filipínska vláda teda zvolilamigráciu svojich obyvateľov ako nástroj ekonomického rozvoja krajiny.

Podľa Svetovej banky poslali migranti v roku 2013 svojim rodinám a komunitám financie v hodnote takmer 10 % HDP (hrubý domáci produkt). Tieto prostriedky sa nazývajú remitencie. V súčasnosti pomáhajú rozvoju mnohých menej rozvinutých krajín viac ako oficiálna rozvojová spolupráca bohatých štátov. Peniaze totiž putujú priamo tým, ktorí ich potrebujú. Filipínci na Filipínach si z úspor, ktoré dostanú od rodinných členov v zahraničí, kupujú domy, platia školy deťom. Hoci, evidentný je problém "odchodu mozgov" z Filipín. Mnohí už sa späť nevrátia a krajina prichádza o sociálny kapitál.

Skvelý marketing i poradenstvo

Na stanici v Manile čakám na autobus. Skvelou angličtinou sa mi prihovorí asi dvadsaťročná dievčina. Nedávno sa vrátila zo Saudskej Arábie, kde pracovala ako sestrička. Kliniku zatvorili a ju poslali domov. Plánuje však návrat. “Život tam nie je jednoduchý, stále musím chodiť zahalená. Ale čo sa týka práce a odmeny za ňu, je to lepšie ako u nás. A môžem sa veľa naučiť,” vraví mi. Začína teda zase hľadať agentúru, ktorá jej prácu sprostredkuje. Keď ju nájde, zaplatí za sprostredkovanie poplatok vo výške mesačného platu v danej krajine. Ďalších sto dolárov bude potrebovať na vybavenie dokumentov. Už len tieto podmienky dostávajú migrantov do náročnej finančnej situácie hneď na začiatku života v zahraničí.

Na druhej strane, dôkazom toho, že záujem filipínskej vlády na prínose migrantov pre miestnu ekonomiku je veľký, sú prepracované programy, ktoré emigrantom ponúka. Môžu absolvovať predodchodové semináre. Na Filipínach prijali v roku 1995 Zákon o migrujúcich pracovníkoch a Filipíncoch v zahraničí. Obsahuje napríklad aj časti o ochrane pred nelegálnymi sprostredkovateľmi práce, či o poradenských centrách vznikajúcich v krajinách, kde žije najviac pracujúcich Filipíncov. Dnes sú týmito krajinami najmä Sauská Arábia a Spojené arabské emiráty. Z európskych krajín vedie Taliansko.

Väčšina migrantov sú vlastne migrantky - ženy. Pracujú prevažne v domácnosti. Prípady prílišného narúšania súkromia pracovníčok nie sú v zahraničí ojedinelé. A predsa opúšťajú svoje rodiny, aby zarobili.

Migrácia mení životy i vzdelávací systém

V džípe, ktorý na Filipínach využívajú ako (medzi)mestskú hromadnú dopravu, sedí vedľa mňa žena so šatkou na hlave. Prihovára sa mi aj ona. Zaujíma sa, odkiaľ som, čo robím, a podobné informácie mi prezrádza o sebe. Dozvedám sa, že konvertovala na islám. V prevažne katolíckych Filipínach je to vážny krok. “V rodine aj v komunite som jediná moslimka, nie je to jednoduché,” vraví Amia. K zmene vierovyznania ju inšpiroval život v Saudskej Arábii, kde pracovala ako sestrička.

Podľa štúdie Asisa dnes na filipínach študuje viac sestričiek ako kedykoľvek predtým. Dokonca aj lekári sa zaúčajú pre prácu na pozíciách sestier - jednoducho preto, aby mali väčšie šance získať prácu v zahraničí.

Podpora migrácie na Filipínach ovplyvňuje všetkých a všetko. Od ženy, ktorá konvertuje na iné náboženstvo a spôsobí tým rozruch v rodine i dedine, až po, napríklad, vzdelávací systém, ktorý viac než na dianie na Filipínach, reaguje na dopyt po pracovnej sile zvonku.

Magdaléna Vaculčiaková (Autorka je novinárka na voľnej nohe)

Viac informácií o migrácii, ale aj o ďalších témach, ktoré nás spájajú so svetom, nájdete na e-learningovom portáli www.monda.eu. Na webe nájdete 11 modulov o 11 témach, vďaka ktorým získate iný pohľad na otázky dnešného globalizovaného, prepojeného sveta.

---

Uverejnené texty reprezentujú výlučne názory ich autorov. Edukácia@Internet a Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj (partneri v projekte Global E-learning, zriaďovatelia portálu  monda.eu) sa nemusia stotožňovať s názormi či postojmi v nich obsiahnutých.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?