reklama

Ak chceme, aby bol náš svet iný, mali by sme brať rodovú rovnosť vážne

V nedeľu sme si pripomenuli Medzinárodný deň žien. Tento deň nám dáva príležitosť pripomenúť si, že ženy sú v spoločnosti v mnohých ohľadoch ešte stále vystavené nerovnosti. To je dôvodom, prečo nie sme schopní spoločne robiť správne rozhodnutia pri riešení kríz, ktorým čelíme (či už ide o politické, sociálne, ekonomické alebo ekologické krízy).

Písmo: A- | A+
Diskusia  (55)

Podľa OSN Ženy (UN Women), orgánu OSN pre rodovú rovnosť a posilňovanie postavenia žien, obsadzujú ženy celosvetovo iba 22 percent kresiel v národných parlamentoch. Na Slovensku toto číslo podľa Svetovej banky dosahuje iba 19 percent.

V globále sú ženy stále horšie ohodnotené než muži – vo väčšine krajín sveta dostanú v priemere iba 60 až 75 percent toho, čo zarobia muži. Miera zamestnanosti mužov je pritom 72,2 percenta v porovnaní so 47,1 percentami u žien.

Foriem násilia páchaných na ženách je nespočetne veľa. 40 až 50 percent žien v krajinách EÚ sa v práci stretáva so sexuálnymi ponukami, fyzickým kontaktom alebo inými formami sexuálneho obťažovania. V globálnom meradle zažilo fyzické a/alebo sexuálne obťažovanie vlastným partnerom či mužmi mimo vzťahu až 35 percent žien.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Podľa údajov Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) tvoria ženy priemerne 43 percent pracovnej sily pracujúcej v poľnohospodárske, no iba 19 percent ich vlastní pôdu. Pritom ak by sme ženám umožnili rovnaký prístup k poľnohospodárskym zdrojom, ako majú muži, mohlo by 100 až 150 miliónov ľudí utiecť pred hladom

Chudoba sa väčšinou dotýka viac žien ako mužov. V oblasti Waita s nedostatkom vody, vysokou nezamestnanosťou majú ženy problém so vstupom na trh práce
Chudoba sa väčšinou dotýka viac žien ako mužov. V oblasti Waita s nedostatkom vody, vysokou nezamestnanosťou majú ženy problém so vstupom na trh práce (zdroj: Katarína Pšenáková)

Feminínna dimenzia

Počas kurzu medzikultúrneho manažmentu, ktorý som absolvoval v rámci štúdia vo francúzskom Marseille, som sa oboznámil s Hofstedeovou teóriou kultúrnych dimenzií. Jednou z kultúrnych dimenzií, ktoré spomína, je aj feminínna/maskulínna dimenzia.

Ak sa človek nachádza v maskulínnej časti tohto kontinua, má tendenciu dávať prednosť prospechu, zameriava sa na výsledky, úspech je braný individualistickejšie, systém je organizovaný vertikálne, myslenie sa viac orientuje na krátkodobé ciele, za hodnoty sú považované materiálne statky, nezávislosť a súťaživosť. Ľudia v maskulínnej dimenzii majú sklon veriť v sociálny Darwinismus – tento spôsob myslenia vylučuje menej výkonných ľudí na okraj spoločnosti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vo feminínnej dimenzii kultúry má človek tendenciu uprednostňovať blaho spoločnosti ako celku, či životné prostredie, úspech je braný viac kolektívne než individuálne, systém je organizovaný skôr horizontálne. Myslenie sa orientuje na dlhodobé ciele, hodnotu má starostlivosť, komunita a spolupráca. Ľudia vo feminínnej dimenzii sa prirodzene snažia ochraňovať tých najslabších a majú silný pocit zodpovednosti za komunitu. 

Čítajúc toto môžeme vidieť, že naša spoločnosť očividne uviazla v maskulínnej dimenzii.

Je možné (aj keď je to dobrá otázka do diskusie), že maskulinita bola zdrojom najväčších objavov a stála za veľkým množstvom poznania, ktoré sme počas storočí získali. No k čomu sú nám všetky tie poznatky a inovácie, ak si zároveň s vervou podpiľujeme konár, na ktorom s našou civilizáciou sedíme?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V tomto bláznovstve sme zašli priďaleko

Biodiverzita sa dnes stráca 1000-krát rýchlejšie, ako tomu bolo pri prirodzenom procese. Takmer miliarda ľudí trpí podvýživou. Takmer polovica ľudstva – viac než tri miliardy ľudí – dnes žije z menej než 2,5 dolára na deň (podľa parity kúpnej sily). Na celej Zemi prepukajú nové a nové vojny a konflikty. Skrátka, dejú sa mnohé veci, o ktorých som si ako dieťa naivne myslel, že sú už za nami, mysliac si, že dospelí sa dokážu správať rozumne a zodpovedne.

Domnievam sa preto, že nastal čas zmeniť zaužívané postupy nášho vedomia. Čas pokúsiť sa prijať na celospoločenskej úrovni aj kultúrne feminínny prístup. Každý z nás, ženy aj muži, spoločnosť ako celok. Je čas dať sily ovládajúce naše myslenie, rozprávanie a konanie do rovnováhy. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Pygmejské ženy v severnej časti Burundi živia rodinu výrobou nádob a šálok
Pygmejské ženy v severnej časti Burundi živia rodinu výrobou nádob a šálok (zdroj: Eva Horváthová)

Všetky tie preteky medzi krajinami o to, kto bude mať viac politického alebo kultúrneho vplyvu, kto bude mať väčšiu ekonomickú moc alebo kto postaví tie najvyššie veže, najväčšie lode alebo najrýchlejšie lietadlá... Vôbec sa to nelíši od toho, keď medzi sebou súťažia deti o to, kto ďalej dociká alebo kto bude najsilnejší. Nie je v tom žiaden rozdiel.

Tie deti len vyrástli a rozsah ich súťaživosti sa zväčšil, pričom dôvody k súťaženiu sa znásobili.

Je to absurdné, a musím priznať, že sa za to hanbím. Naše deti sa nám budú smiať. A ja dúfam, že sa naozaj budú. Pretože príliš veľa nerovnováhy medzi maskulínnou a feminínnou dimenziou nás vedie k tým najnezmyselnejším rozhodnutiam.

Preto potrebujeme viac žien v politike.

Preto by mali ženy hrať v ekonomike rovnako dôležitú rolu.

Preto je potrebné zastaviť akúkoľvek formu diskriminácie a násilia na ženách, rovnako tak treba zmeniť prístup aj v ostatných oblastiach, ktoré majú na postavenie žien vplyv.

 „Spôsob, akým sa správame k Zemi, je priamo úmerný tomu, ako sa správame k ženám,“ 
Claude Bourguignon, francúzsky vedec zaoberajúci sa mikrobiológiou pôdy. 

Niečo na tom citáte bude. Ak skutočne chceme, aby sa naša planéta stala pokojným a príjemným miestom pre život, musíme začať od našej vlastnej mysle, od mysle každého z nás. Preto by sme mali zabezpečiť, aby bola ženám v spoločnosti prikladaná väčšia dôležitosť, než je dnes zvykom.

Pre inšpiráciu – Jiddu Krishnarmurti: Táto kríza je krízou vedomia

Poznámka na záver: Pojmy „feminínny“ a „maskulínny“ použité v tomto článku odkazujú na západné vnímanie a chápanie týchto konceptov. Čitateľ by preto mal brať zreteľ na to, že rôzne spoločnosti konštruujú rodové role, maskulinitu a femininitu rozdielne. 

---

Nicolas Giroux, Francúz z Provensálska žijúci v Bratislave. Je priaznivcom udržateľného životného štýlu. Bratislavu má rád aj preto, že sa po nej vie ľahko premiestňovať na bicykli a má rád miestne trhy. Rozbehol iniciatívu Incredible Edible Bratislava@NicolasGrx

Preložila: Andrea Girmanová

Obrázok blogu

Článok vznikol v rámci Európskeho roka rozvoja 2015 v spolupráci s Plaformou mimovládnych rozvojových organizácií (PMVRO). Článok bude uverejnený aj na stránke www.err2015.zifer.skText vznikol bez nároku na honorár. Uverejnené texty reprezentujú výlučne názory ich autorov. Edukácia@Internet a Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj (partneri v projekte Global E-learning, zriaďovatelia portálu monda.eu) sa nemusia stotožňovať s názormi či postojmi v nich obsiahnutých.

monda. eu

monda. eu

Bloger 
  • Počet článkov:  21
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Monda.eu je viacjazyčný interaktívny e-learningový portál o globálnych témach s lokálnym presahom. Všetci sme súčasťou jedného sveta a môžeme sa zaslúžiť o to, aby bol lepším miestom pre život. Monda.eu prináša zadarmo informácie z jedenástich oblastí každodenného života (klimatické zmeny, chudoba, rodová rovnosť, migrácia a i.), i cenné rady, ako sa dožadovať svojich práv, či byť občiansky aktívny. Zoznam autorových rubrík:  Globálna ekonomikaRozvojĽudské právaChudobaMigráciaRodová rovnosťObčianska spoločnosťKritické myslenieŽivotné prostredieKlimatické zmenyPríbeh vecíGlobalizácia

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu